Po koncerte STRATOVARIUS sa fans opäť mohli tešiť z invázie fínskych hudobníkov na našu krajinu. Tentokrát išlo o speed metalistov NIGHTWISH pod vedením opernej divy Tarji Turunen, ktorá je zárukou toho, že na vystúpenie priláka aj ľudí zrovna neholdujúcich metalovej hudbe. NIGHTWISH majú na Slovensku, čo sa popularity týka, dobré zázemie, tak sa dalo očakávať, že amfiteáter nebude zívať prázdnotou. Dokonca ani Bratislava sa nedala zahanbiť, čo dokazovalo aj niekoľko bratislavských fanúšikov cestujúcich spolu so mnou v autobuse smer Banská Bystrica. (Toľko bratislavských ŠPZ-iek som na koncerte ešte nevidela, pozn aut.)

Kapela dorazila na Slovensko z Maďarska deň pred koncertom. V čase môjho príchodu na amfiteáter ešte relaxovali na hoteli, ale zakrátko sa mali dostaviť na zvukovú skúšku. Na amfíku prebiehali posledné dokončovacie práce okolo pódia a pred bránami vysedávalo zopár fanúšikov. Okolo štvrtej prebiehala zvuková skúška, počas ktorej odohrali cover verziu „Crazy Train“, pričom Tarja zamaskovaná v slnečných okuliaroch postávala vedľa pódia. Skupinky nedočkavých ľudí sa už tlačili na bránu. Asi týždeň pred koncertom sa k plánovaným predkapelám pridali ešte bratislavskí ORKRIST, ktorí museli počas svojho vystúpenia znášať páliace slnko. Ako druhí v poradí vystúpili chalani z ALICE COOPER REVIVAL, pôsobiaci mimochodom aj v DEAD POETS SOCIETY a nakoniec Hirax so svojimi slávnymi LUNATIC GODS. Je otázne, či práve toto boli tie najvhodnejšie predkapely pred NIGHTWISH. Väčšina ľudí tak či tak prišla iba kvôli hviezde večera a čas si preto mnohí krátili dolu v meste. Z organizačného hľadiska pôsobila nezmyselne takmer dvojhodinová pauza medzi poslednou predkapelou a headlinermi. NIGHTWISH si do zmluvy stanovili podmienku, že vystúpia až o 21 30, potom však nechápem, prečo predkapely začínali tak skoro. Koncert tým pádom pozostával z dvoch častí, ktoré na seba plynulo nenadväzovali. Pohľad na nekonečný rad pred stánkami s občerstvením musel odradiť každého a tak nečudo, že sa ľudia rozutekali do mesta. Ešte že centrum nie je od amfiteátra ďaleko!

Presne o pol desiatej sa amfiteáter zahalil do tmy, zostali svietiť len modro-fialové svetlá a na pódium postupne prichádzali Tuomas Holopainen, Marco Hietala, Erno Vuorinen, Jukka Nevalainen a v neposlednom rade Tarja Turunen, oblečená do bieleho nohavicového kostýmu s bielym plášťom a v čiernych sandáloch na vysokých podpätkoch. Určite nielen to spôsobilo, že sa na ňu sústredila od začiatku najväčšia pozornosť. Je to práve Tarja, ktorá dáva NIGHTWISH osobitosť a kúzlo. Myslím, že jej právom môžu byť ostatní členovia kapely vďační. Bez nej by sa totiž nikdy nedostali tam, kde sú dnes a obávam sa, že by sa zaradili len medzi ďalšie síce kvalitné ale predsa priemerné speedové spolky. Tarja je nielen vynikajúca speváčka s krásnym hlasom ale aj výborná frontwoman, pretože od prvého momentu burcovala fanúšikov a komunikovala s nimi. Počas prvých dvoch skladieb som sa pohybovala v priestore tesne pod pódiom, aby som spravila niekoľko fotiek. Na všetkých z kapely bolo vidieť, že majú radosť z hrania a tešia sa z koncertu rovnako ako ich priaznivci. Zvuk pod pódiom nebol dokonalý, trochu trieštivý, ale keď som sa vrátila na svoje miesto, zmenil sa na zreteľný, kde sa dali vychutnávať všetky drobné detaily. NIGHTWISH sa sústredili na skladby z troch albumov a síce „Oceanborn“, „Wishmaster“ a „Century Child“. Hoci nepatrím k veľkým fanúšikom NIGHTWISH, väčšina z nich mi bola známa a určite najviac ma potešili skladby ako „The Kinslayer“, „Walking In The Air“, „Wishmaster“, „She Is my Sin“ či „Slaying The Dreamer“. Erno s ľahkosťou behal prstami po hmatníku, hádzal sóla a neustále striedal gitary. Marco Hietala okrem basgitary spieval aj sprievodné vokály, ktoré mal s Tarjou dokonale zohraté a nacvičené. Dokonca v polovici koncertu odspieval aj tú spomínanú cover verziu od Ozzyho zo zvukovej skúšky. Mojej pozornosti ušiel akurát bubeník Jukka skrytý za bicími. Klávesák a hlavne skladateľ Tuomas sa činil za klávesmi. Hoci jeho nástroj mu nedáva veľa príležitostí na akčnosť, koncert odohral s veľkou chuťou a nadšením.

NIGHTWISH pridávali dvakrát a ako posledná zaznela skladba s príznačným názvom „Over The Hills And Far Away“, pretože amfík naozaj leží medzi dvoma kopcami. Po hodine a pol koncert končí, napriek tomu, že fanúšikovia by nejakú polhodinku navyše v pohode ešte zvládli. Tarja na záver dostala od Skydana kyticu červených ruží a po niekoľko minútovej kľaňačke za veľkého aplauzu opustili pódium. Spokojné výrazy na tvárach fanúšikov aj organizátorov hovorili za všetko. Jednoducho skvelý koncert!